Psychologická činnosť

Psychologická činnosť vykonávaná krízovými strediskami v rámci Komplexného programu individuálnej pomoci dieťaťu.

  1. Primárna psychologická intervencia po prijatí dieťaťa do zariadenia je zameraná na  pomoc dieťaťu pri zorientovaní a oboznámení sa s novým neznámym prostredím, deťmi, personálom s využitím dostupných prostriedkov a informácií. Zámerom je poskytnúť oporu, pocit bezpečia a dosiahnuť uvoľnenie nahromadeného psychického napätia z neznámej situácie a neznámeho prostredia, ktorú deti vnímajú ako ohrozujúcu. Dôležitou súčasťou je psychická príprava už umiestnených detí na príchod a prijatie novoprijatých detí, prípadne dohoda o tom, v čom budú nápomocné, aby sa predišlo väčším adaptačným problémom a vzájomným konfliktom.
  2. Riešenie aktuálne sa vyskytujúcich psychických kríz dieťaťa v dôsledku odlúčenia od rodiny, prejavujúcich sa v ich prežívaní, správaní a  vzájomných vzťahoch s deťmi a personálom, ktoré sa objavujú denne a  sú premenlivé v čase. Cielene je zameraná na  sýtenie a podporu deprivovanej emocionálnej zložky psychického vývinu, na riešenie akútnych i chronických emocionálnych kríz spojených s  depresiou, trúchlením a citovou depriváciou v súvislosti s dlhodobým odlúčením od rodičov, ako aj na postupné spracovávanie a prijatie svojej momentálnej životnej situácie.
  3. Zmierňovanie prejavov posttraumatickej stresovej poruchy.
  4. Priebežná terapeutická práca s chronicky pretrvávajúcimi emocionálnymi, vzťahovými, osobnostnými problémami detí, hľadanie príčinných súvislostí ukrývajúcich sa v pozadí krízového emocionálneho stavu dieťaťa, s cieľom:
  • dosiahnuť globálnejšiu zmenu osobnosti a zrovnovážnenie emocionálneho stavu - pomôcť dieťaťu postupne spracovať, prijať a integrovať prežité traumy a psychologickými prostriedkami podporovať rozvoj jeho ľudskej identity. Tento cieľ sa realizuje cez posilňovanie a budovanie pozitívneho sebaobrazu, cielené rozvíjanie schopnosti sebavnímania, sebauvedomovania, sebaregulácie, sebaidentity, terapeutickou prácou s prejavenou a  potlačenou agresivitou ,nácvikom vnímania a prežívania pokoja, pohody a ticha.
    V zložke poznávacieho vývinu je to individuálne aj skupinovo cielene stimulovaný rozvoj slovnej zásoby, plynulého verbálneho prejavu, výdrže, koncentrácie na vykonávanú činnosť, grafo a vizuomotoriky, pravo-ľavej, plošnej a priestorovej orientácie, upevňovanie predstavy telesnej schémy, rozvíjanie matematických predstáv, predstavivosti, fantázie najmä v kategórii predškolských detí.
  • U problémových školákov v rámci prípravy na vyučovanie ide o cielené posilňovanie, podporu a udržiavanie motivácie k učeniu, samostatnosti v príprave na vyučovanie, priebežne sa cvičí výdrž a schopnosť úmyselnej koncentrácie pozornosti (u prevažnej väčšiny detí s syndrómom CAN je porucha koncentrácie sprievodným znakom emocionálnej nerovnováhy), vedome sa cvičí zmysluplná forma učenia sa namiesto mechanického memorovania., stimuluje sa rozvoj zaostávajúcich percepčno-motorických funkcií.

V súvislosti s perspektívou ďalšieho života uskutočňuje psychológ:

  • psychickú prípravu detí na budúcu perspektívu po ukončení pobytu v KS (umiestnenie do náhradnej rodinnej starostlivosti, detského domova). Súbežne sa spolupracuje s rodinou ak je v kontakte s deťmi, s oddeleniami SPO a SK pri ÚPSVaR, so súdmi
  • spracováva komplexnú psychologicko-pedagogickú charakteristiku detí na  základe vyžiadania súdov, oddelení SPO a SK ÚPSVaR , príp. detských domovov po ukončení pobytu v KS
  • poskytuje metodickú pomoc pre výchovných pracovníkov KS pri výchovnej práci s deťmi v podobe poradenských konzultácií a interných metodických pokynov a pomôcok
  • pripravuje a podieľa sa na  príprave projektov zameraných na skvalitňovanie činnosti zariadenia
  • realizuje koncepčnú činnosť zovšeobecňovaním vlastných skúseností z práce psychológa v podobe interných diagnostických a terapeutických pomôcok metodických listov, publikačnej činnosti.

Metódy a prostriedky psychologickej pomoci v podmienkach KS:

  • individuálna a skupinová psychoterapia
  • psychologická diagnostika
  • komunitná tímová práca
  • individuálna poradenská a metodická činnosť vo vzťahu k výchovným pracovníkom
  • spracovávanie metodických pokynov pre výchovnú prácu s deťmi pre výchovných pracovníkov
  • psychologické poradenstvo

Z hľadiska foriem práce ide o individuálnu psychodiagnostickú a psychoterapeutickú činnosť vo vzťahu k deťom, skupinovú komunitnú prácu kombinovanú psychoterapeutickými prvkami a  priebežnú spoluprácu spojenú s metodicko-poradenskou činnosťou vo vzťahu k výchovným pracovníkom.

Predpokladom úspechu práce s deťmi je porozumieť príčinám jeho správania a prežívaniu nielen zo strany psychológa, ale celého personálu. Okrem nutnosti spoznávať a porozumieť prežívaniu a správaniu sa dieťaťa, psychológ s aktívnou pomocou samotného dieťaťa odhaľuje príčinné súvislosti v pozadí jeho psychického a krízového stavu.

Pomocou psychoterapie sa dieťa postupne učí uvedomovať si, spracovávať, a integrovať do svojej osobnostnej štruktúry traumatizujúce zážitky, ktorými prešlo, odvážiť sa o nich komunikovať a znovunadobudnúť emocionálnu rovnováhu. Intenzívnu a premyslenú pomoc v tomto smere vyžadujú najmä deti impulzívne, agresívne, s poruchami správania a tiež úzkostné, uzavreté, keďže ako ukazujú dlhoročné skúsenosti, v pozadí je obvykle vystupňovaný stav psychickej krízy. Cieľom je poskytnúť individualizované vedenie, oporu, bezpečie, istotu nádej a pomáhať postupne eliminovať krízové stavy.

Dlhodobé ciele a zameranie psychologickej pomoci v KS:

  • podpora emocionálnej rovnováhy a postupné navodenie zmien v prežívaní a správaní
  • podpora schopnosti zvládať záťažové situácie, adekvátne riešiť konflikty
  • rozvíjanie a posilňovanie sebadôvery a pozitívneho sebaobrazu
  • rozvíjanie sebapoznávania, sebaregulácie a sebakontroly
  • spracovávanie a integrácia dôsledkov zažitých krízových stavov a traumatizujúcich zážitkov
  • rozvíjanie a podpora vlastnej kompetencie a samostatnosti pri zvládaní problémov
  • rozvíjanie spôsobilosti zvládať prejavy intenzívnych emócií a afektov ( strach, úzkosť, depresivita, hnev, zlosť)
  • zmierňovanie pocitov viny, hanby, výčitiek, sebaobviňovania, úzkostí
  • pomoc pri eliminovaní a regulácii prejavov neadekvátneho správania a posilňovaní, rozvíjaní, a navodzovaní želaných foriem správania
  • prekonanie a postupné spracovávanie akútnych a  chronických krízových stavov, ktoré deti prežívajú v dôsledku odlúčenia od rodiny
  • zvládanie a postupné spracovávanie náročnej životnej situácie v ktorej sa dieťa ocitlo
  • priebežné diagnostikovanie, psychoterapeutické vedenie a komplexné hodnotenie dieťaťa pri odchode zo zariadenia
  • priebežnú prácu s rodinou alebo príbuznými ak sú v kontakte s dieťaťom
  • metodické vedenie a usmerňovanie výchovných pracovníkov pri zvládaní náročnejších výchovných situácií alebo konfliktov a koordinovaní spoločného postupu pri riešení výchovných problémov

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 03.02.2014 06:00
Upravené: 03.02.2014 11:18